Ten zvuk pozná celá generácia. Niekoľko éterických, jemne melancholických tónov, ktoré dokážu okamžite preniesť do zelených plání Hyrulu, do tajomných lesov alebo k zurčiacemu jazeru. Pre milióny hráčov na celom svete nie je okarína len obyčajný hudobný nástroj. Je to kľúč k dobrodružstvu, symbol nostalgie a brána do spomienok. Jej popularita, poháňaná legendárnou videohrou The Legend of Zelda: Ocarina of Time, pretrváva dodnes a láka stále nových nadšencov, aby objavili jej kúzlo.
Možno aj vy patríte medzi tých, ktorí túžia vdýchnuť život melódiám, ktoré tak dobre poznajú. Alebo vás jednoducho fascinuje jej jedinečný tvar a starobylý pôvod. Nech je váš dôvod akýkoľvek, tento sprievodca vás prevedie všetkým, čo potrebujete vedieť, aby ste si vybrali svoju prvú okarínu a urobili prvé kroky na svojej hudobnej ceste.
Čo je to vlastne okarína? Kúsok histórie v dlani
Hoci ju preslávila moderná popkultúra, okarína je v skutočnosti jedným z najstarších hudobných nástrojov na svete. Jej korene siahajú tisíce rokov do minulosti, pričom rôzne formy podobných cievkových fláut sa nezávisle od seba objavovali v starovekej Číne, Mezoamerike aj v Afrike. Boli to malé, často zvieraco tvarované hlinené predmety, ktoré slúžili na rituálne aj zábavné účely.
Modernú podobu, ako ju poznáme dnes – s charakteristickým oválnym tvarom a systematickým usporiadaním dierok – získala až v 19. storočí v Taliansku. Práve tu ju Giuseppe Donati zdokonalil a pomenoval „ocarina“, čo v bolonskom dialekte znamená „malá húska“, podľa jej tvaru pripomínajúceho vtáčie telo.
Okarína a legenda Zeldy: Nástroj, ktorý definoval generáciu
Niet pochýb o tom, že za masívny nárast popularity okaríny v posledných desaťročiach môže herná séria The Legend of Zelda. V hre z roku 1998 sa stala ústredným predmetom, pomocou ktorého hrdina Link cestoval v čase, privolával svojho koňa Eponu a otváral tajné prechody. Hráči sa neučili len stláčať tlačidlá na ovládači; učili sa konkrétne melódie, ako sú „Zelda’s Lullaby“, „Epona’s Song“ či „Saria’s Song“.
Tento interaktívny prístup vytvoril neuveriteľne silné puto medzi hráčmi a nástrojom. Zrazu to nebola len abstraktná hudba v pozadí, ale niečo, čo mohli aktívne ovládať. Mnohí zatúžili preniesť tento zážitok z virtuálneho sveta do reality, čo viedlo k obrovskému dopytu po skutočných okarínach, najmä po modrých 12-dierkových replikách „Ocarina of Time“.
Ako si vybrať svoju prvú okarínu? Kľúčové parametre
Vstup do sveta okarín môže byť pre začiatočníka mätúci. Existujú rôzne veľkosti, materiály a počty dierok. Správny výber je však kľúčový pre váš úspech a radosť z hrania. Zamerajte sa na tieto tri hlavné aspekty:
1. Počet dierok: 6, 10, alebo 12?
Toto je najčastejšia dilema začiatočníkov. Každý typ má svoje výhody.
- 6-dierková okarína (prívesková): Často má podobu malého prívesku, ktorý sa dá nosiť na krku. Je ideálna pre úplných začiatočníkov a deti. Má obmedzený rozsah (zvyčajne okolo jednej oktávy), ale je veľmi jednoduchá na naučenie a skvelá na hranie jednoduchých melódií. Jej prstoklad je veľmi intuitívny.
- 12-dierková priečna okarína: Toto je „štandard“ a najuniverzálnejšia voľba. Práve tento typ poznáte zo Zeldy. Má 10 dierok na vrchnej strane a 2 pre palce na spodnej. Poskytuje plný chromatický rozsah viac ako 1,5 oktávy, čo vám umožní zahrať takmer akúkoľvek pieseň. Ak to s hraním myslíte vážne, toto je najlepšia voľba pre začiatok.
- 10-dierková okarína: Je to v podstate 12-dierková okarína bez dvoch najmenších dierok (sub-dierok). Je o niečo jednoduchšia, ale prichádzate o niekoľko nízkych tónov. Môže byť dobrým kompromisom, ale väčšina začiatočníkov nakoniec prejde na 12-dierkovú verziu.
2. Materiál: Keramika, plast alebo drevo?
Materiál ovplyvňuje nielen zvuk, ale aj odolnosť a cenu nástroja.
- Keramika: Tradičný a najobľúbenejší materiál. Keramické okaríny majú čistý, rezonujúci a bohatý zvuk, ktorý väčšina hráčov preferuje. Sú však krehké a pri páde sa môžu ľahko rozbiť. Sú ideálne na domáce hranie a seriózne cvičenie.
- Plast: Najlepšia voľba pre deti, cestovateľov alebo pre tých, ktorí majú obmedzený rozpočet. Moderné plastové okaríny z kvalitného ABS plastu môžu znieť prekvapivo dobre. Sú takmer nezničiteľné, ľahko sa čistia a sú lacnejšie. Zvuk je o niečo plochejší a menej rezonujúci ako pri keramike.
- Drevo: Menej častá, ale zaujímavá alternatíva. Drevené okaríny majú teplejší, tlmenejší a zemitý zvuk. Sú ľahšie ako keramické a odolnejšie voči pádom, no vyžadujú si väčšiu starostlivosť, pretože sú náchylné na zmeny vlhkosti.
3. Ladenie: Na tónine záleží
Okaríny sa vyrábajú v rôznych tóninách. Pre začiatočníka je zďaleka najlepšou voľbou okarína ladená v Alto C (altová v C). Prečo? Pretože drvivá väčšina učebných materiálov, návodov, videí a prstokladových tabuliek (tabulatúr) na internete je vytvorená práve pre tento typ. Uľahčí vám to učenie o 100 %. Je to zlatý štandard, od ktorého sa môžete neskôr odraziť k iným ladeniam (napríklad sopránovému pre vyššie tóny alebo basovému pre hlbšie).
Prvé kroky: Je ťažké naučiť sa hrať na okaríne?
Dobrá správa je, že okarína patrí medzi najjednoduchšie dychové nástroje na naučenie. Základy zvládnete za jedno popoludnie.
- Správne držanie: Nástroj by mal pohodlne sedieť v rukách bez napätia. Palce podopierajú okarínu zospodu a zakrývajú spodné dierky, zatiaľ čo ostatné prsty sú pripravené na vrchných dierkach.
- Fúkanie a dych: Toto je najdôležitejšia technika. Na rozdiel od zobcovej flauty, výška tónu na okaríne závisí nielen od zakrytých dierok, ale aj od sily vášho dychu. Pre nízke tóny fúkajte jemne, pre vysoké silnejšie. Chce to trochu cviku, aby ste našli ten správny tlak pre každý tón, aby znel čisto a nebol falošný.
- Prstoklad a tabulatúry: Nemusíte poznať noty. Okarína sa najčastejšie učí pomocou tabulatúr (tabs). Sú to jednoduché diagramy, ktoré vám presne ukazujú, ktoré dierky máte mať zakryté pre konkrétny tón. Internet je plný tabulatúr pre tisíce piesní, od detských riekaniek až po filmové soundtracky a, samozrejme, melódie zo Zeldy.
Okarína – keramická, farebná, soprán C
Okarína z keramiky, dostupná v štyroch farbách.