Orientácia v prírode je zručnosť, ktorú si človek buduje postupne. Nejde len o schopnosť nájsť správny smer, ale aj o čítanie krajiny, plánovanie trasy a predvídanie situácií.
Vnímanie terénu ako základ
Skôr než sa začnete spoliehať na pomôcky, oplatí sa naučiť vnímať samotný terén. Cesty, chodníky, hrebeňové línie, údolia či vodné toky sú prirodzenými orientačnými bodmi. Pravidelné sledovanie okolia znižuje riziko, že stratíte prehľad o tom, kde sa nachádzate.
Svetové strany bez techniky
Aj bez kompasu je možné určiť približné svetové strany. Poloha slnka, tiene, rast vegetácie či smer svahov môžu napovedať, kde je sever a juh. Tieto metódy síce nie sú úplne presné, no v kombinácii s mapou môžu pomôcť.
Práca s turistickými značkami
Značené trasy sú veľkou výhodou, no aj tie si vyžadujú pozornosť. Je dobré sledovať farbu značky, smerovníky a vzdialenosti. Značky vás vedú, ale nenahrádzajú plánovanie a kontrolu trasy.
Plánovanie trasy vopred
Základom bezpečnej orientácie je dobrá príprava. Poznať dĺžku trasy, prevýšenie a možné únikové cesty znamená byť o krok vpred. Začiatočníci by mali voliť kratšie a prehľadné trasy.
Zastavenie namiesto paniky
Ak stratíte orientáciu, najhoršou reakciou je bezhlavý pohyb. Lepšie je zastaviť sa, upokojiť sa a zhodnotiť situáciu. Často stačí vrátiť sa k poslednému známemu bodu.
Orientácia v prírode nie je o dokonalosti, ale o schopnosti reagovať. Čím viac času v prírode strávite, tým prirodzenejšie vám bude čítanie krajiny.